Xinalig - ostrov medzi horami

Nádherne vzdialená a malebná dedinka Khinalig leží na vrchole hory 2 350 metrov nad morom v pohorí Veľký Kaukaz. Je obklopená niektorými z najvyšších vrchov v Azerbajdžanea môže sa pochváliť viac ako 5 000 ročnou históriou.

Nádherne vzdialená a malebná dedinka Khinalig leží na vrchole hory 2 350 metrov nad morom v pohorí Veľký Kaukaz. Je obklopená niektorými z najvyšších vrchov v Azerbajdžane, vrátane Bazarduzu (4 466 m), Shahdag (4 243 m) a Gizilgaya (3 723 m), a môže sa pochváliť viac ako 5 000 ročnou históriou. Khinalig je inak prezývaný aj „ostrov medzi horami“.

Jednou zo zvláštností tu sú staré kamenné domy, ktoré stoja kompaktne pri sebe doslova terasovito, akoby boli pokračovaním jeden druhého, pričom strecha jedného pôsobí ako balkón druhého. Na stropoch domov je osadená dymová klapka, cez ktorú sa môžu miestni aj navzájom navštevovať. Podlahy a steny sú pokryté útulnými a teplými kobercami, ako sú prikrývky, či vankúše. Každá rodina má svoje vlastné vzory na koberce a oblečenie. Zaujímavosťou je, že domy v Khinaligu sú vykurované trusom, ktorý sa vyrába z lisovaného hnoja. Hnoj zmiešaný so slamou sa plní do špeciálnych tvarov a zhutňuje. Výsledné tehly sa sušia na slnku a potom sa hromadia do improvizovaných stien. Tieto tehly sú hlavným palivom, ktoré používajú obyvatelia Khinaligu.

Dedinčania sa venujú najmä chovu oviec a tkáčstvu , ale aj príprave liečivých bylín a chovu včiel. Obyvatelia sú veľmi nábožensky založení. V predislamskom období boli obyvatelia Kinaligu uctievačmi ohňa. V súčasnosti je v obci niekoľko mešít , z ktorých niektoré sú staršie ako 1000 rokov. Mešity v Khinaligu vyzerajú podobne ako domy, až na to, že sú väčšie a nemajú minarety. Nachádza sa tu aj chrám uctievačov ohňa, hrobka Khidir Nabi, mešita Sheikh Shalbuz, jaskyne a mnohé nepreskúmané archeologické náleziská siahajúce až do stredoveku. Obec je bohatá  na kultúrne a historické pamiatky: sú tu mešity z 12. a 15. storočia , niekoľko historických cintorínov, ako aj veľké množstvo svätýň, ktoré sú tu známe ako „pirs“. Pár kilometrov od dediny je Ateshgah, čiže chrám ohňa, vybudovaný nad večným plameňom.

Khinaligovia tvoria svojráznu etnickú skupinu, o ktorej sa predpokladá, že sú potomkami jedného z kmeňov obývajúcich staroveké kráľovstvo kaukazských Albáncov. Ich presný pôvod a jazyk, ktorým sa nikde inde nehovorí, stále vyvolávajú mnoho otázok pre etnografov a lingvistov. A dodnes žijú polokočovným životným štýlom. Vzhľadom na všetky tieto jedinečné vlastnosti bola v roku 2007 v Khinaligu zriadená štátna rezervácia na zachovanie etnografických, historických a architektonických hodnôt komunity. Khinalig si totiž vďaka svojmu jedinečnému jazyku a tradíciám zachoval svoje stáročné kultúrne a historické tradície. Dedina s približne 2 000 obyvateľmi, ktorí hovoria khinaligským jazykom, je najstaršou a najodľahlejšou v Azerbajdžane a patrí medzi najvyššie položené ľudské sídla v Európe. Tento jazyk je klasifikovaný ako „vážne ohrozený“ podľa Atlasu svetových jazykov v ohrození UNESCO. Khinalugština je potom severovýchodný kaukazský jazyk, ktorým hovoria len miestni obyvatelia. Tvorí vlastnú nezávislú vetvu v rámci severovýchodnej kaukazskej jazykovej rodiny. V 20. storočí jazykovedci, ktorí tu pôsobili, zostavili abecedu tohto jazyka na základe latinského písma. Niektorí etnológovia sa domnievajú, že ľudia z Khinaligu sú príbuzní starovekému kmeňu Uti, ktorý žije v dedine Nij v Gabale a patrí k etnickej skupine Shahdag. Svadby a iné obrady sa konajú v prísnom súlade s obradmi dedenými z jednej generácie na druhú. Okrem iného, miestni videli už aj yetiho - resp. miestneho snežného muža . Bez vánku sa ani lístok nepohne , viete ako..

Na našom zájazde do Azerbajdžanu uvidíte nie len Khinalig a aj mnoho iných zaujímavostí. Pridajte sa k nám a o zážitky máte postarané!